Ten, kto ho okúsil, vie o čom hovorím. Voľakedy som beh neznášala. Neprišiel mi atraktívny a nechápala som, ako ho niekto môže mať rád. Veď, čo môže byť atraktívna na pachtení po dychu a úmornom, dlhotrvajúcom behaní, keď vás pichá v boku a neviete sa pomaly už ani nadýchnuť.No a potom prišiel môj priateľ. Nebolo to hneď na začiatku. Na to, aby som s ním išla behať ma nahováral dosť dlho. Turistiku som si tiež obľúbila len vďaka nemu a práve na turistike som sa naučila správne dýchať. To je veľmi dôležité aj pri behu. A keď som toto zistila odhodlala som sa aj na beh.Prvé krôčiky behania boli ťažké, ale dnes ho volám behať už ja a nie on mňa. A verte, že on je ten komu sa nechce. Pretože, keď sa človek naučí správne dýchať, je to už len veľmi malý krôčik k tomu, aby miloval behanie. Keď beháte s niekým je veľmi inšpirujúce, pretože ďalší človek vás potiahne. Aj keď nevládzete, stále idete pretože sa prekonávate. Kvôli nemu. Ale hlavne by ste to mali robiť pre seba. Ale nemôžete predsa ukázať svojmu priateľovi, že sa tak ľahko vzdáte. To som ani nespravila.Prvých pár koliečok sme odbehli spolu a potom sme si odbehli každý svojim tempom. Keď som bežala s ním išlo mi to oveľa lepšie, pretože ma ťahal. Nie doslova, ale psychicky. Som veľmi rada, že som to vyskúšala práve s ním.A zistila som, že základom vzťahu je robiť veci spolu. A tak už odteraz skúšam všetky veci, na ktoré ma bude chcieť priateľ nahovoriť. Je to preňho dôležité a najdôležitejšie na tom je, že budeme tráviť čas spolu.A práve na jeho vetu nikdy nezabudnem: „Keď si myslíš, že nevládzeš, stále máš ešte 50 % energie.“ Odvtedy pri každom fyzickom výkone si opakujem túto vetu a je pre mňa neuveriteľne silná! Nikdy na ňu nezabudnem.A tak som sa dostala ja k behaniu. Nechcete to vyskúšať aj vy? Vy to dáte!